Ak ste sa ešte nestretli s týmto pojmom v teoretickej rovine, tak v tej praktickej určite. Tento pojem vyjadruje fakt, ktorý je dobré a dôležité poznať, ak chceme, aby bolo naše stravovanie efektívne vzhľadom k našim cieľom. Je Vám povedomá veta: „...Ja fakt pomaly nič nejem a napriek tomu nechudnem...!“ Tak čítajte ďalej...
Či už ste túto, alebo jej podobnú vetu vyslovili Vy, alebo niekto z Vášho okolia, vysvetlíme si, prečo je tomu tak. Ak by ste googlili, na internete by sme našli vysvetlenie, že kalorická denzita je množstvo energie vzťahujúce sa na jednotku hmotnosti alebo objemu. Čo to ale v preklade pre nás znamená? Znamená to jednoducho, že množstvo jedla neurčuje jeho kalorickú hodnotu. Znamená to, že môžeme zjesť napríklad malý kúsok koláča, ktorý bude obsahovať také množstvo energie, akú u niekoho obsahuje plnohodnotný zdravý obed.
Poďme to teda preniesť do praxe. Ak mi napríklad klientka povie, že takmer nič neje, dokonca býva často hladná a tuk neubúda, zväčša hovorí pravdu. Po podrobnejšej analýze zhodnotím, že dotyčná toho naozaj veľa nezje. Čo sa teda množstva a objemu jedla týka, ani žalúdok tým nezaplní a tak je aj pocit hladu na mieste. Avšak, ak sa pozrieme na kalorickú hodnotu skonzumovaného jedla, tá je celkom slušná. Rozhodne nie je v kalorickom deficite a ani zďaleka (alebo aj napriek vysoko kalorickej strave) nemá naplnené pre ňu odporúčané a vhodné množstvo bielkovín či vlákniny, ktoré tiež stoja za pocitom vyššieho naplnenia. Potraviny, ktoré sú vysoko denzitné sú zväčša na vlákninu a často aj bielkoviny chudobné. Ďalší príklad, ktorý Vám môže napomôcť k chápaniu tohto pojmu: môžeme zjesť na raňajky zopár keksíkov, ktoré máme otvorené na pracovnom stole, dať si k tomu latté, neskôr možno malý sladký jogurt a na obed kúsok koláča. Najedení z toho rozhodne nebudeme, za to kalórií prijmeme rovnako ako by sme si dali napríklad k raňajkám misku ovsenej kaše s ovocím, orieškami a proteínom, neskôr grécky jogurt a plnohodnotný obed s prílohou, mäsom, zeleninou a olivovým olejom. O tom, že druhá varianta je ďaleko viac nutričná a bude obsahovať všetky potrebné makroživiny, ktoré tiež prispejú k vyššej sýtosti a sú benefitom pre naše zdravie, na rozdiel od prvej varianty, iste písať nemusím. A pozor! Nechcem tým tvrdiť, že je zlé dať si aj ten koláč, ak naň máme chuť. Avšak problém nastáva, ak väčšina našich jedál sú práve kaloricky vysoko denzitné, ak konzumujeme často a prevažne jedlá, ktoré sú množstvom a gramážou maličké, nutrične chudobné, za to však ide o kalorické bomby. Vtedy dochádza k tomu, že v dôsledku nedostatku živín sme jednak podvýživení (aj keď sa to na prvý pohľad nemusí zdať) a jednak nemáme dostatok bielkovín, čo je dôležitá makroživina. Nemáme dostatok vlákniny, ktorá ako sme už spomenuli, okrem mnohých ďalších benefitoch prispieva aj k pocitu vyššej sýtosti. Sme nenajedení a máme pocit, že takmer nič nejeme a nikam sa to nehýbe. Bohužiaľ, v bežnej praxi ide o častú skúsenosť.
A keďže redukcia hmotnosti by nemalo byť to jediné, čo by nás malo zaujímať, za zmienku určite stojí, že uprednostňovanie potravín s nižšou kalorickou denzitou, sú pre nás vhodné aj z hľadiska celkového zdravia! Budem sa opakovať, ale sú to potraviny nabité všetkým, čo pre naše telo má prínos a prispieva k správnemu a dobrému fungovaniu pochodov v našom tele. Patrí sem napríklad: zelenina, ovocie, mäso a ryby, vajíčka, zemiaky, strukoviny,...
Naopak, medzi vysoko denzitné potraviny spadajú najmä spracované produkty obsahujúce veľké množstvo nie práve kvalitných tukov a jednoduchých sacharidov, často aj veľké množstvo dochucovadiel, ako napríklad polotovary, sladené nápoje, zákusky, snacky,...
Na strane druhej, ale opačný princíp zas môže využiť niekto, komu sa naopak nedarí pribrať a zvoliť si viac denzitné potraviny. Avšak pozor, aj tu platí, že ak našim cieľom nie je nabrať tuk, ale kvalitnú hmotu, prevažovať musí kvalitná strava. Len na kvalite vybuduješ kvalitu 😊.
Autor: Michaela Kanuščáková
